Menu
Obec Obid

Obec Obid

História, významní rodáci, pamiatky

 

História obce

erb

Chotár obce bol veľmi vhodný na usadenie sa človeka, o čom svedčia tu nájdené mnohé archeologické nálezy. Zo staršej doby bronzovej je to sídlisko a pohrebisko karpatskej mohylovej kultúry, hromadný nález keltských strieborných mincí z 1. storočia pred našim letopočtom, pohrebisko z doby avarského kaganátu a pohrebisko z 11.- 12. storočia.
 

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1237. Obidské pozemky patrili prevažne ostrihomskej kapitule, ktoré obdržala od uhorského kráľa Endre II. v roku 1237. Obec sa stala filiálnou farnosťou ostrihomskej arcidiecézy. Ale obec je rozhodne staršieho založenia. Obid viackrát zničila nepriazeň osudu (vojská, povodne, požiare a pod.), preto sa v listinách objavuje menej ako iné považské či pohronské obce. Dedina vždy povstala, čo svedčí o tvrdej povahe tunajšieho obyvateľa.
V roku 1438 kráľ Albert listinou potvrdil tunajšie majetky ostrihomskej kapituly, podľa ktorej k nim patril aj ostrov. Blízkosť významného mesta Esztergom, sídlom uhorského prímasa predsa len spôsobovalo, že Obid sa vyvíjal v jeho tieni.

Dedina v roku 1570 mala názov „Veľký Obid" - Nagy Ebed. Spomína sa aj pusta „Malý Obid" - Kis Ebed, inak aj Olvíz.
V roku 1593 sa Obid stáva lénnikom Turkov. Za vlastníka obce bol v roku 1609 menovaný ostrihomský arcibiskup. V roku 1664 evidovali v obci 50 domácností.
Ani po vyhnaní Turkov z Uhorska v roku 1686 nenastal v zničenej krajine vytúžený pokoj. Podľa súpisu z roku 1696 jobagióni obec opustili a bývali v meste Esztergom, odkiaľ chodili obrábať tunajšie polia. Neskôr sa tu znovu usadili, ale nie na pôvodnom mieste, stará obec stávala na hone Faluhely.

Ledva sa obyvateľstvo pozviechalo z vojnových otrasov roku 1703 vypuklo povstanie Ferenca II. Rákócziho.
V rokoch 1701 - 1712 sa počet obyvateľov Obidu znížilo 20%. Obci sa nevyhla ani morová nákaza, ktorá v Uhorsku vypukla v roku 1713. V roku 1715 tu bolo 41 domácností, v roku 1720 už len 39 domácností. Neskôr Obid nepoznal problémy obcí so zmiešaným náboženským vyznaním (žili tu len katolíci) a dal sa na cestu očividného rozvoja. Ostrihomská kapitula bola zrejme dobrým zemepánom, ktorej záležalo na prosperite svojich majetkov.

 

V roku 1831 obec postihla cholerová nákaza, ktorá značne zdecimovala tunajšie obyvateľsvo. Aj tunajšieho obyvateľa očarili myšlienky maďarskej revolúcie v rokoch 1848/49. 13. júla 1849 sa aj cez Obid z Komárna do Vácu presúval I., III. a VII. vojenský zbor (28000 vojakov) honvédskej armády pod vedením generála Artúra Görgeyho. V roku 1876 Obid postihla katastrofálna povodeň, spôsobila obci značné škody. Napriek otrasom sa obec rozvíjala a patrila medzi väčšie osídlenie v širšom okolí. V roku 1886 kúpilo vedenie obce od mesta Esztergom hasičskú striekačku (vyrobenú r.1871). V roku 1888 postihol obec veľký požiar. V roku 1890 okrem 1446 katolíkov tu žilo 18 obyvateľov židovskej národnosti. V roku 1895 bola najväčším zemepánom obce Esztergomská generálna kapitula. Bola tu známa pripúšťacia stanca.V roku 1895 pustošila ďalšia povodeň. Z toho dôvodu začali budovať pri Obide hrádzu, ktorú dokončili v roku 1899.

V Obide bolo zriadené mliečne družstvo. V roku 1912 bol Dénesom Báthym reorganizovaný Dobrovoľný hasičský zbor. V roku 1916 bolo v obci založené spotrebné družstvo a postavená jeho pekná prízemná budova. Vypuknutie 1. svetovej vojny (1914 - 1918) zabrzdilo sľubný vývoj obce a priniesla pospolitému ľudu len utrpenie a žiaľ. Rok 1918 priniesol výraznú zmenu, obec sa totiž stala súčasťou novovzniknutej 1. ČSR. Obid sa stal pohraničnou obcou, ktorej obyvateľstvo sa zaoberalo hlavne poľnohospodárstvom, rybárstvom a vinohradníctvom. Spotrebné družstvo sa po roku 1925 stalo členom spotrebného družstva HANZA Galanta, ktoré roku 1938 malo 32 členov. Na základe rozhodnutia Viedenskej arbitráže 2. novembra 1938 bol Obid opäť pripojený k Maďarsku. Po vypuknutí svetovej vojny roku 1940 nastala kríza a znova trpel hlavne pospolitý ľud. Na konci roku 1944 a na začiatku roka 1945 sa tu odohrali prudké boje a obec bola dosť zničená. 28. marca 1945 sa v Obide vojna skončila.

Nasledujúce povojnové roky nepriniesli tunajšiemu maďarskému obyvateľstvu nič pozitívneho, boli zbavení občianskych práv, boli zavreté školy, vysídľovanie, zoštátnenie pozemkov. 

Po 1948 roku sa pomery predsa len usporiadali, obyvateľstvu maďarskej národnosti boli vrátené občianske práva, začalo sa aj vyučovať v maďarskom jazyku. Obid sa začal meniť na socialistickú dedinu. V roku 1952 bolo založené tunajšie JRD, upravovali a spevňovali sa cesty, budovali chodníky, zlepšila sa infraštruktúra obce. V rámci IBV bolo postavených mnoho nových rodinných domov, staré domy boli modernizované a tak sa čiastočne zmenil výzor obce. V roku 1965 povodeň narobila v obci značné škody a tunajšie JRD bolo pričlenené k JRD Mužla. V roku 1974 bola postavená nová budova pohostinstva a obchodu Jednota s. d. a Klub dôchodcov - dnes Obecný úrad.


V roku 1976 bola obec pričlenená k mestu Štúrovo. Časom tu zaniklo školské vyučovanie a bol zákaz vydávať stavebné povolenia. Dokonca vznikol neuveriteľný plán Obid zrovnať so zemou a na jeho mieste postaviť závod na umelé hnojivá. Týmto neľudským plánom urobil koniec november 1989, keď komunistická vláda padla. Je síce pravdou, že možno vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru, možno slobodne podnikať, bola zrušená cenzúra, ale na druhej strane sa prehlbuje kríza v spoločnosti, je nedostatok pracovných miest a je akútny nedostatok financií. Táto kríza sa ešte prehĺbila po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1.1.1993.

erbV roku 1999, po 23 rokoch obec opäť získala samostatnosť. Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva sa konalo 1.12.1999, kedy bolo zvolené deväťčlenné obecné zastupiteľstvo a za starostu Tibor Nagy. Od toho istého dátumu bol zriadený obecný úrad. Vodovod bol vybudovaný v roku 1994, plynofikácia obce v roku 1996. V obci boli od osamostatnenia realizované viaceré investície, ako napr. postavenie novej budovy obecného úradu, rekonštukcia kultúrneho domu, materskej školy, ciest v obci, vybudovanie nových nájomných bytov a iné.

V roku 2018 bola zvolená za starostku obce Ing. Monika Vajda. Samospráva naďalej pokračuje vo zveľaďovaní obce, aby sa obec právom zaradila medzi vyspelé obce v regióne.

 

Významné osobnosti

V miestnom cintoríne je pochovaných viacero významných osobností miestnej histórie.

  • Bathy Dénes (1888 - 1923), miestny učiteľ - kantor.
  • Becse Ferenc dr. (1913 - 1970), miestny dekan - farár.
  • Bukovszky Gyula (1879 - 1942), učiteľ, riaditeľ školy, otec populárneho lekára dr. László Bugu a predseda viacerých spoločensko - kultúrnych spolkov.
  • Deszáth János (1813 - 1875), miestny farár, jeho náhrobok sa nezachoval.
  • Fehér Ferenc (1843 - 1920), miestny farár.
  • Gál Ferdinand (1825 - 1901), honvéd a účastník bojov maďarskej revolúcie 1848/49. Náhrobok postavila jeho manželka Gertrúd Kis.
  • Galambodi Makkay Janka (1893 - 1971), populárna miestna učiteľka, predsedkyňa viacerých kultúrnych spolkov.
  • Mihala József (1808 - 1810), miestny farár, bol pochovaný v starom cintoríne a preto sa jeho náhrobok nezachoval.
  • Nagy Mihály (1818 - 1848), miestny farár.
  • Révész Ferenc (1899 - 1961), dekan - farár Žiharec.
  • Tóth István Zoltán (1905 - 1984), dekan - miestny farár.

V cintoríne je pochovaných mnoho obetí II. svetovej vojny.

 

Pamiatky

Obec zdobí mnoho malých sakrálnych pamätníkov, ktoré sa začali stavať hlavne v roku 1778 (kamenné kríže), ale spomína sa aj kamenný kríž postavený už roku 1764 Istvánom Becsem, ale tie časom schátrali a namiesto nich boli postavené nové.

Pieskovcový prícestný kríž vo Föszegu dala v roku 1856 postaviť vdova Andrása Morvayho a r. 1893 ho obnovil Mihály Szabó. Kríž je osadený na vyššom štvorcovom podstavci. Na vŕšku vo Föszegu stojí kamenná polychrómová socha sv. Vendelína z roku 1812, osadená na vyššom stĺpe. Na Mikszáthovej ceste stojí prícestná socha Anjela strážneho z umelého kameňa z roku 1906 a v roku 1949 bola obnovená. Socha je osadená na vysokom obdĺžnikovom podstavci. Vedľa OcÚ sa nachádza kamenná polychrómovaná prícestná socha sv. Floriána, z roku 1886. Socha je osadená na vysokom štvorcovom podstavci, na ktorom je pamätná tabuľa hasičov padlých počas l. svetovej vojny (6 mien), ktorú sem osadili 20. júna 1937 členovia DHZ. Na tabuli sú symboly dvoch krížov a hasičských nástrojov. Pri ceste sv. Štefana Kráľa stojí prícestný kríž z ružového mramoru s liatinovým korpusom, ktorý pôvodne stál v starom cintoríne a obnovil ho Mihály Gaal a na spomínané miesto preniesol v roku 1924 jeho syn József Gaal. Na vyvýšenine sa nachádza prícestný kríž z ružového mramoru s liatinovým korpusom z roku 1872 . Pri ceste Kráľa Štefana sv. stojí prícestné kamenné súsošie Svätej Trojice z roku 1902. Plastika je osadená na vysokom pilieri. Pri štátnej ceste do Štúrova stojí kamenná polychrómová socha sv. Jána Nepomuckého, ktorú dal v roku 1767 postaviť pán Osi a v roku 1924 obnovila Julianna Mészáros. Socha je osadená na vysokom štvorcovom pilieri. Trochu vyššie pri východnom vstupe do obce sa nachádza kamenný prícestný kríž s liatinovým korpusom z roku 1873. Kríž obklopujú tri gaštanové stromy. Pred kostolom stojí kamenná socha sv. Jozefa, ktorú na Slávu Boha z roku 1913 postavil. Socha je dielom na vysokom štvorcovom podstavci.

drevená sochaPri bočnej stene kostola sa nachádza drevená vyrezávaná kopija, ktorá bola postavená na počesť milénia 2000 a vyrezal ju rezbár R. Smidt zo Svodína.  Pred kostolom stál drevený kríž s liatinovým korpusom a krytý polkruhovým plechovým baldachýnom, ktorý bol pre zlý stav nedávno odstránený. Na jeho mieste stojí trojdielny pamätník postavený obetiam l. a II. svetovej vojny z čierneho mramoru, sú na ňom vyryté mená padlých hrdinov, ktorí sa stratili na rôznych bojiskách. Vyhotovil ju L. Németh zo Štúrova. Pamätník bol odhalený 8. 5. 2001.

Starý pieskovcový ústredný kríž cintorína s pieskovcovým korpusom bol postavený v roku 1787. Kríž je osadený na vysokom štvorcovom pieskovcovom podstavci, na ktorom je reliéf smrti. Pri kríži je pochovaný farár Mihály Nagy (+ 1848). Nový ústredný kríž cintorína z ružového mramoru dnes s chýbajúcim liatinovým korpusom z roku 1864 postavil Alajos Brigán. Na štvorcovom podstavci je reliéf Svätého Srdca Ježišovho. Najnovší ústredný kríž cintorína z umelého kameňa s polychrómovaným liatinovým korpusom stojí pred novým domom smútku a dal ho na Slávu Boha v roku 1943 postaviť József Bitter s manželkou Agnes Góra. Kríž je osadený na štvorcovom podstavci. Vedľa stojí kríž z čierneho mramoru s liatinovým korpusom, ktorý dal v júni 1942 postaviť maršal arciknieža József na pamiatku svojho zranenia pri železničnom moste. Kríž do cintorína bol prenesený v 60 – tych rokoch 20. stroročia.

Prvý tunajší kostolík v strede dediny bol vraj postavený z prepletaného prútia, ktoré bolo omazané hlinou a strecha bola pod tŕstim. Oltár bol zasvätený ku cti sv. Mikuláša. Podľa miestnej tradície na jeho mieste rozložil stan sv. Kráľ Štefan, keď sa tu zdržiaval. Preto bol na tomto mieste postavený kostolík. Neskôr bol na mieste základov tejto istej nevyhovujúcej stavby v 2. polovici 12. storočia postavený kamenný románsky kostolík, ktorý bol v roku 1560 celkom schátralý a opustený. Po dostavaní nového kostola v roku 1730 sa stal cintorínskou kaplnkou, ale jeho stavebný stav po mnohých storočiach poznamenal zub času a preto bol niekedy v 19. storočí zbúraný. Bola to jednoloďová stavba s polkruhovou apsidou, ktoré oddeľoval víťazný oblúk. Ku kostolu bola pristavaná tehlová sakristia pravdepodobne v 18. storočí. Na kameni v osi apsidy bol vyrytý monogram HI, pravdepodobne v 18. storočia.

kostolikV rokoch 1730 - 1732 dal ostrihomský kanonik János Illyés postaviť barokový rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa. Veža kostola bola postavená v roku 1755, budova bola prefasádovaná a zrekonštruovaná v roku 1876. Neskôr bol kostol už len opravovaný, naposledy v roku 1991. 
Je to jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a k nemu pristavanou sakristiou a pred hlavnú štítovú fasádu s predstavanou vežou. Loď je členená pilastrami a zaklenutá poliami pruskej klenby dosadajúce na hlavice voľných združených pilierov, po bokoch sú tri a tri polia užšej pruskej klenby, ktoré z jednej strany dosadajú na rímsové hlavice vtiahnutých združených pilierov. Presbytérium je zaklenuté poliami lunetovej klenby. Klenby sú zdobené nástennými maľbami s biblickými výjavmi, ktoré boli vyhotovené v roku 1991 pri poslednej oprave kostola. Na barokovom hlavnom oltári z 1. polovice 18. storočia s drevenou stĺpovou architektúrou je ústredný obraz sv. Štefana obetujúceho Uhorsko Panne Márii. Klasicistickú krstiteľnicu v roku 1787 vyhotovil neznámy taliansky majster.
 

V predsieni je drevený kríž s polychrómovaným korpusom. Lurdská jaskyňa so sochou Lurdskej Panny Márie s kľačiacou Bernadettou bola postavená okolo roku 1930. V kostole je pamätná tabuľa k 1100. výročiu záboru vlasti (896-1996). Časť zariadenia kostola bola odstránená po roku 1970 (bočné oltáre, klasicistická kazateľnica, púťové zástavy, nástenné obrazy a pod.). Na chóre podopieranom jednou arkádou je organ s peknou neoklasicistickou píšťalovou skriňou. Vo veži sú zavesené tri zvony, ktoré vyhotovil R. Mahoušek a spol. Brno v roku 1923. V roku 1916 boli zhabané na vojenské účely (odlievanie kanónov) dva staré zvony, ponechali iba malý zvon, umieráčik. Do roku 1755 stála pred kostolom zvonica drevenej konštrukcie, v ktorej boli zavesené tri zvony, prenesené do kostolnej veže.

V miestnom cintoríne sa nachádza romantická kaplnka, z roku 1862 . Objekt v roku 1934 dal obnoviť farár Ferenc Fehér, ktorý je v nej pochovaný. Je to menšia stavba so štvorcovým pôdorysom, ktorej dominuje režné murivo. Neogotický je vstupný portál do mauzólea, nad ktorým je pamätná tabuľa stavby objektu a jej obnovy. Výrazná je korunná rímsa. Kaplnka je krytá stanovou strechou, v strede ktorej sa týči štíhla vysoká plechová veža neogotických tvarov krytá ihlanom. Hlavný oltár má ústredný obraz Sedembolestnej Panny Márie z roku 1937.

 

 

Ostatné stavby obce

Obid bol dlhé desaťročia fíliou farnosti v Mužle, od roku 1787 tu pôsobili viacerí miestni farári. Pôvodná budova fary bola viackrát opravovaná a prestavaná tak, aby čo najlepšie vyhovovala nárokom bývania tej - ktorej doby. V súčasnosti je to prízemná budova na pôdoryse s tvarom L, po ktorej obvode obieha výrazná viacpásová korunná rímsa. Stavba bola do dvora otvorená pilierovou chodbou, ktorá je dnes zasklená. Budova fary bola v blízkej minulosti komplexne obnovená.

Ľudovú architektúru dediny charakterizujú domy orientované na ulicu. Zástavbu z konca 19. storočia reprezentujú prízemné jednoosové obdĺžnikové trojpriestorové domy postavené technikou nabíjanej hliny, pôvodne so strechami z trstiny. Domy boli do dvora obrátené podstením. Základy domov boli z kameňa, múry z nabíjanej hliny a nepálenej tehly. V miestnostiach sú trámové stropy. K domom sa primkýnajú hospodárske budovy. Vo dvore stoja samostatné budovy komory a skladu z kameňa pôvodne pod trstinovou strechou, pod nimi sú pivnice.
Domy z 1. polovice 20. storočia nadviazali na pôvodné stavebné tradície, boli postavené z pálenej a nepálenej tehly a boli už pod tvrdou krytinou. Prízemné obdĺžnikové domy z tohto obdobia sú do dvora otvorené pilierovou chodbou a ich dvojosové priečelia rozširuje vstup na chodbu. Bohatší gazdovia stavali domy na širokých parcelách. Sú to prízemné domy na pôdoryse s tvarom L, ktoré majú na hlavnom priečelí prejazdnú bránu do dvora, na ľavej strane sú obytné miestnosti, ku ktorým sa primkýnali hospodárske staviská, časť na pravo od brány slúžila hospodárskym účelom.

 

 

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Dátum a čas

Dnes je utorok, 19.3.2024, 4:25:00

Počasie

dnes, utorok 19. 3. 2024
polojasno 9 °C 2 °C
streda 20. 3. polojasno 12/3 °C
štvrtok 21. 3. slabý dážď 15/6 °C
piatok 22. 3. zamračené 13/8 °C

Partneri

BGA

nsk

kultminor

otvorená samospráva

Ister - Granum EGTC

Korona info

korona