Cirkev v obci

Prvý tunajší kostolík v strede dediny bol vraj postavený z prepletaného prútia, ktoré bolo omazané hlinou a strecha bola pod tŕstim. Oltár bol zasvätený ku cti sv. Mikuláša. Podľa miestnej tradície na jeho mieste rozložil stan sv. Kráľ Štefan, keď sa tu zdržiaval. Preto bol na tomto mieste postavený kostolík. Neskôr bol na mieste základov tejto istej nevyhovujúcej stavby v 2. polovici 12. storočia postavený kamenný románsky kostolík, ktorý bol v roku 1560 celkom schátralý a opustený. Po dostavaní nového kostola v roku 1730 sa stal cintorínskou kaplnkou, ale jeho stavebný stav po mnohých storočiach poznamenal zub času a preto bol niekedy v 19. storočí zbúraný. Bola to jednoloďová stavba s polkruhovou apsidou, ktoré oddeľoval víťazný oblúk. Ku kostolu bola pristavaná tehlová sakristia pravdepodobne v 18. storočí. Na kameni v osi apsidy bol vyrytý monogram HI, pravdepodobne v 18. storočia.

V rokoch 1730 - 1732 dal ostrihomský kanonik János Illyés postaviť barokový rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa. Veža kostola bola postavená v roku 1755, budova bola prefasádovaná a zrekonštruovaná v roku 1876. Neskôr bol kostol už len opravovaný, naposledy v roku 1991. 
Je to jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a k nemu pristavanou sakristiou a pred hlavnú štítovú fasádu s predstavanou vežou. Loď je členená pilastrami a zaklenutá poliami pruskej klenby dosadajúce na hlavice voľných združených pilierov, po bokoch sú tri a tri polia užšej pruskej klenby, ktoré z jednej strany dosadajú na rímsové hlavice vtiahnutých združených pilierov. Presbytérium je zaklenuté poliami lunetovej klenby. Klenby sú zdobené nástennými maľbami s biblickými výjavmi, ktoré boli vyhotovené v roku 1991 pri poslednej oprave kostola. Na barokovom hlavnom oltári z 1. polovice 18. storočia s drevenou stĺpovou architektúrou je ústredný obraz sv. Štefana obetujúceho Uhorsko Panne Márii. Klasicistickú krstiteľnicu v roku 1787 vyhotovil neznámy taliansky majster.
 

V predsieni je drevený kríž s polychrómovaným korpusom. Lurdská jaskyňa so sochou Lurdskej Panny Márie s kľačiacou Bernadettou bola postavená okolo roku 1930. V kostole je pamätná tabuľa k 1100. výročiu záboru vlasti (896-1996). Časť zariadenia kostola bola odstránená po roku 1970 (bočné oltáre, klasicistická kazateľnica, púťové zástavy, nástenné obrazy a pod.). Na chóre podopieranom jednou arkádou je organ s peknou neoklasicistickou píšťalovou skriňou. Vo veži sú zavesené tri zvony, ktoré vyhotovil R. Mahoušek a spol. Brno v roku 1923. V roku 1916 boli zhabané na vojenské účely (odlievanie kanónov) dva staré zvony, ponechali iba malý zvon, umieráčik. Do roku 1755 stála pred kostolom zvonica drevenej konštrukcie, v ktorej boli zavesené tri zvony, prenesené do kostolnej veže.
 

V miestnom cintoríne sa nachádza romantická kaplnka, z roku 1862 . Objekt v roku 1934 dal obnoviť farár Ferenc Fehér, ktorý je v nej pochovaný. Je to menšia stavba so štvorcovým pôdorysom, ktorej dominuje režné murivo. Neogotický je vstupný portál do mauzólea, nad ktorým je pamätná tabuľa stavby objektu a jej obnovy. Výrazná je korunná rímsa. Kaplnka je krytá stanovou strechou, v strede ktorej sa týči štíhla vysoká plechová veža neogotických tvarov krytá ihlanom. Hlavný oltár má ústredný obraz Sedembolestnej Panny Márie z roku 1937.